RAKETOVÝ VZOSTUP ANČI ZBÍJAČKY

Anna Jánošíková rodená detto sa vracia zo štúdií domov. Je sklamaná z toho v akom stave nachádza rodnú zem. Rozhodne sa krivdy naprávať, bohatým brať a…. Ale moc peňazí nielen v stredoveku môže mať smrteľný účinok. Vyhlásiš vlastný štát a začneš zbíjať vlastných ľudí a keď sa začne slučka sťahovať, môže prísť aj atentát. Ale nie je všetko len mamon a honba za peniazmi. Sú na svete aj iné hodnoty. Lebo aj chudobný človek môže byť šťastný. Potrebuje k tomu len kopec peňazí !!!

Samuel O’Bobrow napísal v roku ??? hru „Zbojníci“. Ako väčšina jeho diel bola písaná nadčasovo. A preto, hoci sa v nej vyskytli konkrétne postavy, ich konanie nespadalo do doby keď skutočne žili a konali. Túto hru na sklonku socializmu O’Bobrow tajne prepravil do Československa. Aby zasiahol vtedajší systém čo najprovokatívnejšie, posunul text hry divadelnému súboru „Celaskon – (ale šumivý)“, ktorý pracoval pri Vojenskej nemocnici v Bratislave. Ten ju pod rovnomerným názvom v roku 1988 aj odpremiéroval.
Zbojník Jurko (Jánošík) sa vracia zo štúdií. Keď zbadá ako vyzerá jeho domov, rozhodne sa zvolať svoju zbojnícku družinu a krivdy naprávať. Zistí však, že na všetko treba povolenie. Aj na zvolanie, aj na zbíjanie. Aj na vybavenie bývania aj… na všetko. Súbor bol s hrou nominovaný aj na okruhový (Veľký Krtíš) a potom celoslovenský (Trenčín) ASUT (Armádna súťaž umeleckej tvorivosti). Do hry sa podarilo prepašovať množstvo kritických odkazov, ktoré teraz po rokoch prejavujú minimálne známky Resistance, ak už nie priamo Disentu. K nemu sa však súbor nikdy (na rozdiel od niektorých, ktorí potom s krikom vybehli z kotolní) nehlásil.

Po rokoch sa J.Janíček k myšlienke „Zbojníkov“ vrátil. To už bolo na svete Lunetrdlo. Doba sa síce zmenila, ale zbojníci ostali. Poväčšine len prezliekli kroje. A keďže na celom svete (dokonca aj v Amerike) je princíp uchopenia moci, zmanipulovania davu, vyťaženie z toho, čo sa dá a potom tradá…. ten istý, na myšlienke rozvinúť „Zbojníkov“ do podoby politického monumentu pracoval aj O’Bobrow. Medzičasom (koľká to náhoda!) sa J. Janíček presťahoval na Liptov, ku ktorému O’Bobrow skoro materinsky inklinuje. Spolok divadelných nadšencov prehodnocuje svoje personálne možnosti a postavu O’Bobrowho Jura transformuje na ženu. Keďže Juraja v kalendári nie je, vzniká Anča. A keďže chce ísť zbíjať, dostáva umelecké meno Zbíjačka. Nie drncaj-drncaj pneumatické kladivo, ale pseudonymálnoumeleckým menom volaná Zbíjačka.