OBVOĎÁK

Obvodný lekár prichádza na obhliadku mŕtveho muža, ktorým je zhodou okolností jeho bývalý spolužiak a kolega – kardiológ. Počas rutinných úkonov rekapituluje nielen život zosnulého, ale aj svoj. Prostredníctvom spletenca súkromných i pracovných osudov dvoch charakterovo rozdielnych mužov sa dozvedáme o bizarnostiach slovenskej lekárskej praxe.
Kostra hry „Obvoďák“ nie je nová. Formou výpovede typu vnútorný monológ sa intenzívne zaoberá aj Samuel O’Bobrow. V jeho zápisníku sa našla nedokončená monodráma (či ako sám radšej uvádza „vnútorný monológ“) „Hrobár“. Tak ako u väčšiny jeho diel, nie je uvedený dátum. Podľa určitých znakov je dosť možné, že hra inšpirovala aj P. Suskinda pri písaní jeho fenomenálneho „Kontrabasu“ (1981). Hrobár teda vznikol určite skôr. Keďže podľa Samuela O’Bobrowa nie je v princípe výrazný rozdiel medzi lekárom a pohrebákom, posunul svoje poznámky dvojici Janíček na druhú.
S tým, že záver bude treba domyslieť a dopísať v duchu doby. Tu sa autori dohodli, že vzhľadom na okolnosti vzniku, bude vhodné určité prepojenie oboch koncepcií, čo sa potom aj v závere hry „Obvoďák“ úspešne podarilo.